NÁŠ ROZHOVOR: Libuška Lakatošová, republiková poslankyňa a predsedníčka Slovenského kultúrno-umeleckého spolku hrdinu Janka Čmelíka v Starej Pazove
Slovenská komunita v Srbsku má dlhú stradíciu. Viac ako 270 rokov Slováci prevažne žijú v Banáte, Báčke a Srieme, avšak prítomní sú aj v Belehrade a okolitých obciach. Známy ako usilovný a mierumilovný národ verne zachovávajú tradíciu svojich predkov, prispievajú k rozvoju svojej krajiny, udržiavajú dobré vzťahy s materinskou krajinou, ale ako aj každé menšinové spoločenstvo, rovnako aj väčšinové, zápasia s mnohými problémami. O tom sme sa rozprávali s Libuškou Lakatošovou, republikovou poslankyňou, členkou Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny a predsedníčkou Slovenského kultúrno-umleckého spolku hrdinu Janka Čmelíka v Starej Pazove.
Vieme, že na tomto území Slováci už dlho žijú. Mohli by ste nám povedať podrobnejšie o ich sťahovaní?
V Srbsku slovenská komunita dlho žije. V dávnom roku 1745 sa prvé rodiny zo Slovenska prisťahovali do Báčskeho Petrovca. Po tom prebiehalo sťahovanie na území Báčky, v roku 1770 prichádzajú do Starej Pazovy, čiže sťahujú sa do Sriemu a v roku 1776 do Aradáča t.j. do Banátu. Vidno, že tu Slováci žijú viac ako dve a pol storočia, aj naďalej si pestujú svoju kultúru, tradíciu, zachovávajú si svoj materinský jazyk. Podľa posledného sčítania obyvateľstva z roku 2011 tu žije 52700 príslušníkov slovenskej menšiny. O Slovákoch by som, ako Slovenka, mohla povedať, že sú mierumilovný národ, usilovný národ, ale aj to, že sú vernými občanmi našej krajiny, Republiky Srbsko. Uctievame si svoju krajinu, naše Srbsko, ale nestrastili sme ani styky s materskou krajinou, odkiaľ prišli naši predkovia v dávnom roku 1745.
Hovorili ste o tradícii. Ktoré sviatky má slovenská národnostná menšina? Existujú možno určité špecifiká v ich oslave?
Slováci v Srbsku majú sedem významných festivalov: folklórny festival pre dospoelých Tancuj, tancuj… v Hložanoch, festival pre deti Zlatá brána v Kysáči, festival spevákov v Pivnici, Selenči a Kovačici, ako aj divadelné festivaly, ktoré prebiehajú v Starej Pazove: 3xĎ, detský festival a Divadelný vavrín – festival pre dospelých. Tieto festivali sú stále navštevované a môžem povedať, že sa všetci účastníci týchto festivalov chystajú na ne počas rokov. Je to svojráznym sviatkom pre nás Slovákov, ako aj pre mestá, v ktorých sa uskutočňujú. Všetky tieto festivali majú viacročnú tradíciu, a oni by neexistovali bez vôle a entuziazmu všetkých nás, ktorí účinkujeme, tak organizátorov, ako aj účastníkov. Chcela by som zdôrazniť, že tieto festivali majú veľkú finančnú pomoc z lokálnych samospráv, Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny, Pokrajinského sekretariátu pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny a Pokrajinského sekretariátu pre kultúru a informovanie. Ako som už hovorila majú viacročnú tradíciu, my ich pestujeme a snažíme sa, aby sme im zabezpečili podmienky na ďalšie roky a verím, že to aj bude tak, lebo je mnoho mladých, ktorí chcú a radi sa zúčastňujú na týchto festivaloch.
Synonymom pre Kovačicu je insitné maliarstvo. Vladimír Boboš, Martin Jonáš, Zuzana Chalupová a mnohí iní prispeli k tomu, aby bola Kovačica vyhlásená za neoficiálne hlavné mesto insitného výtvarníctva vo svete. Môže sa tento pozitívny príklad uplatniť aj v iných oblastiach, ktoré sú kľúčovým významom pre zachovanie identity a kultúrneho dedičstva jedného národa?
Povedali ste, že je Kovačica strediskom instiného umenia, ja by som ešte dodala, že je to metropola insity. Vďaka týmto insitným maliarom známa je nielen Kovačica, známi sú aj Slováci, a známe je aj Srbsko, lebo nás oni predstavovali a predstavujú aj dodnes v celom svete, nielen na území nášho Srbska, ale skutočne v celom svete. Niektorých z nich ste uviedli, ale myslím si, že ich je veľa, ktorí si zaslúžili, aby sme ich spomenuli okrem Zuzany Chalupovej, Jonáša je tu aj Glózik, Veňarský a mnohí iní. A každý z nich má svoj osobitný štýl maľovania a práve to je charakteristické aj pre Kovačiciu aj Padinu.
Inklinuje slovenská kultúra viac k tradícii, alebo sú Slováci viditeľní aj v súčasnom umení?
Je fakt, že Slováci inklinujú viac k tradičnom ponímaniu, zachovaniu svojej tradície, ale proste nemôžem nespomenúť, keď ide o súčasnú tvorbu, svetovo uznaného režiséra Miroslava Benku zo Starej Pazovy, ktorého predstavenie získalo Grand Prix v Teherne v konkurencii 108 predstavení. Potom je tu aj Mira Brtková, akademická maliarka, žiaľ zosnulá, a ktorá mala ateliér v Ríme, bola filmovou režisérkou, dostala cenu Savu Šumanovića a je to najprestížnejšia cena vo výtvarnom umení.
Celý rozhovor si môžete pozrieť v našom vysielaní Hronika nacionalnih manjina.
